Connect with us

Dôverujme našim deťom a podporujme ich

PR

Dôverujme našim deťom a podporujme ich

Pri príležitosti začiatku nového školského roka vám prinášame rozhovor s riaditeľom jedného z najúspešnejších projektov stredných umeleckých škôl, zároveň jednej z dvoch škôl dizajnu na Slovensku a jedinej školy dizajnu v Nitrianskom kraji PaedDr. Stanislavom Krošlákom, PhD.

Začnem horúcou novinkou, pán riaditeľ, od septembra tohto roku sídli vaša Súkromná stredná umelecká škola dizajnu v nových priestoroch v priamom srdci starobylej Nitry pod Nitrianskym hradom v jednej z najkrajších historických stavieb, v budove Veľkého seminára na Samovej ulici v Nitre. Ako a prečo došlo k tejto zmene?

Je to naozaj tak, budova Veľkého seminára je krásna historická budova, ktorá bola postavená v osemnástom storočí a v podstate od svojho vzniku až na malé prestávky stále slúžila na vzdelávacie účely. My sme sa rozhodli pre zmenu sídla školy po tom, čo neustále rástol záujem o štúdium na našej škole a pôvodné priestory už z kapacitných dôvodov prestali vyhovovať. Napriek tomu, že sme mali s pôvodným prenajímateľom – mestom Nitra a ZŠ Škultétyho korektné vzťahy, nemohli nám v ich priestoroch už poskytnúť ďalšie miestnosti, a tak sme začali rokovania s cirkvou, až sme postupne dospeli k budove na Samovej 14. Na to, aby bola škola dobrá, však nestačia len kvalitné priestory, oveľa dôležitejšia je pozitívna atmosféra, ktorá v nich vládne a za tú sme zodpovední najmä my učitelia.

Dá sa povedať, že to je aj tajomstvo vášho úspechu? Asi nebolo jednoduché uspieť v konkurencii umeleckých škôl a etablovať sa nie len v systéme stredoškolského vzdelávania, ale dos tať sa aj na špicu stredných umeleckých škôl?

V prvom rade považujem za správne povedať, že aj keď každý projekt musí mať niekoho, kto dá celý mechanizmus do pohybu a určí mu smer, tak na to, aby ho udržal v tempe, potrebuje celý tím kvalitných ľudí a takých na našej škole máme. Keď k profesionalite a odbornosti pridáte ešte aj normálny ľudský prístup, študenti to ocenia napríklad aj dobrými referenciami a to je najlepšia reklama. Navyše, čas strávený v škole musí dávať deckám zmysel, musia sa tam cítiť akceptované a šťastné. Keď toto všetko dostávajú od pedagógov, ktorých si vážia nielen ako odborníkov, ale aj ako kvalitných a čestných ľudí, tak tá referencia musí byť pozitívna.

Veľkou témou dnešného školstva je prepojenie teórie s praxou. Je to na umeleckých školách vôbec možné?

Často sa stretávam s otázkou, načo nám bude toľko umelcov, kde sa v živote uplatnia? Pritom väčšina z nás si ani neuvedomuje, že neustále prichádzame do kontaktu s niečím, čo vymyslel, vytvoril alebo zrealizoval nejaký grafik, výtvarník, či dizajnér. Od stoličky, na ktorej sedíte, cez obaly jogurtov, obálku časopisu, až po dizajn vášho mobilu či aplikácie v ňom. Podstata umeleckej školy však nie je v tom, že naučí žiakov techniku a postupy – to je samozrejmosť – základ, na ktorom buduje práve tú podstatu, ktorou je kreatívne, samostatné a kritické myslenie. Lebo inak by sme vychovali len klony, ktoré budú dokola opakovať postupy svojich učiteľov. Mimochodom, takto rodič môže ľahko odlíšiť kvalitnú školu od tej nekvalitnej. Z toho potom aj plynie fakt, že na umeleckých školách je prepojenie s reálnou aplikačnou praxou priam životne dôležité, aj keď trochu inak než to nastavuje napríklad zákon o duálnom vzdelávaní.

V čom je to iné?

Nebudem teraz hovoriť za iných, ale na našej škole je princíp vzdelávania postavený na ľuďoch, ktorí sú nielen činní a aktívni umelci, kreatívci, či dizajnéri, ale niektorí majú dokonca aj živnosti a tak sú neustále konfrontovaní s aktuálnymi požiadavkami trhu. To, čo potom učia svojich žiakov, nie je mimo realitu, ale sú to všetko súčasne veci. Navyše vedúci jednotlivých odborov sú špičkoví odborníci, ktorí svojim menom garantujú kvalitu poskytovaného vzdelania. Samozrejme, napĺňame aj literu zákona a žiaci v druhom a treťom ročníku absolvujú týždňovú umeleckú prax a prichádzajú tak aj do grafických štúdií, reklamných agentúr alebo fotoateliérov, kde si môžu svoje poznatky priamo overiť. Za týmto účelom máme uzatvorených niekoľko dohôd o spolupráci so spoločnosťami z Nitry a blízkeho okolia, aby sme žiakom, ktorí si prax nemôžu zabezpečiť sami, mohli ponúknuť alternatívu. Preto naši žiaci nepotrebujú zvlášť zákon o prepojení školy s praxou, pretože u nás sa umením a dizajnom žije.

To, že vaši učitelia sú v kontakte s praxou, je jedna vec, druhá je, či to pri všetkých tých povinnostiach, ktoré na nich kladie školský systém, aj stíhajú tak, ako by sa vyžadovalo?

Je logické, že keď chceme, aby boli učitelia aktívni aj vo svojich odboroch, ktoré učia, musíme im na to vytvoriť priestor. Preto naši učitelia, všetci bez rozdielu, majú štvordňový pracovný týždeň. Za tých osem rokov čo fungujeme, sa nám to osvedčilo nielen ako priestor na sebarealizáciu, ale aj ako vhodná a efektívna psychohygiéna, pretože tak, ako ste naznačili vo svojej otázke, nároky na učiteľov sú čoraz väčšie a nie je nič horšie, ako unavený a demotivovaný pedagóg. Navyše, na našej škole sa snažíme všetku byrokraciu a administratívu riešiť mimo učiteľov. Preto napríklad používame už tretím rokom elektronickú triednu knihu. Jednak to odbremenilo učiteľov od množstva práce, ale zároveň to pomohlo zintenzívniť aj vzťah rodičov so školou a so svojimi deťmi a to je snáď ešte dôležitejšie.

Zaujímajú sa rodičia viac o svoje deti?

Žijeme v dobe, keď nám všetkým mobilné telefóny akoby prirástli k ruke. Prostredníctvom telefónu a aplikácie sa tak rodičia, síce okľukou, ale predsa, dostávajú naspäť k svojim deťom, od ktorých ich častokrát odtrhnú pracovné povinnosti.  Rodič tak vidí online napríklad aj to, kedy jeho potomok prišiel do školy, alebo z nej odišiel, akú dostal známku, čo preberali na jednotlivých hodinách, prípadne aké úlohy majú doma riešiť. Z rozhovorov s rodičmi viem, že častokrát sa tieto informácie stávajú námetom spoločných večerných debát. Rodič už tak nemusí nadväzovať kontakt so svojim potomkom obvyklou otázkou: Čo bolo v škole? Ale môže prejsť hneď k veci a rozoberajú napríklad učivo, ktoré preberali na dejinách. Pre dieťa je to signál, že aj keď je rodič zaneprázdnený, je v obraze, čo v ten deň zažil a neprejavuje len formálny záujem obligátnou otázkou, na ktorú potom často existuje len jediná odpoveď: Nič.

To je príklad toho, že aj moderné technológie môžu zbližovať, keď sa správne používajú.

Presne tak. A opäť sme pri tom, že je to najmä o ľuďoch a o tom, ako narábajú s množstvom informácií, ktorými sme priam zahltení. Mimochodom, vedieť vyselektovať správne informácie a správne ich použiť, by malo byť prioritou vo vzdelávaní každej školy. Na umeleckej škole by k tomu mala pribudnúť aj schopnosť vedieť informácie spracovať netradične a s dávkou kreativity.

To je príklad toho, že aj moderné technológie môžu zbližovať, keď sa správne používajú. Na záver mi dovoľte spýtať sa, čo by ste odporučili rodičom pri výbere strednej školy pre svoje deti?

Tu je každá rada drahá. Všetko začína a končí pri tom, koľko času sme mali na to, aby sme naše deti spoznali, aby sme vedeli na čo sú šikovné, ale hlavne pri čom sú šťastné. Ideálny stav je, že dieťa a rodič toto všetko vedia a potom už len spolu vyberajú konkrétnu školu. Tu odporúčam zaujímať sa o kvalitu. Lebo je rozdiel, či vaše dieťa posadíte do Trabanta, alebo do Mercedesu. Zo všetkého najviac by sme ale mali našim deťom dôverovať, že nech už si zvolia čokoľvek, tak to zvládnu, pretože majú milujúcich rodičov, ktorí pri nich stoja a podporujú ich.                                        Mgr. Zuzana Krajčová

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z PR

Hore