Connect with us

Príbeh z archívu – Tentokrát o počasí, repe, či cene masla

Príbeh z archívu

Príbeh z archívu – Tentokrát o počasí, repe, či cene masla

Nielen v súčasnosti padajú  rekordné teploty, sucho ,  následne ľadovec , bolo tak už v minulosti a aj Topoľčany si prešli vyčíňaním počasia. 

Parný pluh na veľkostatku T.Biedermanna Thurónyiho r.1934

Píše sa rok  1931, teploty  už v máji ukazujú  nadpriemerné rekordné  teploty 35°C , sucho, málo zrážok .  V južných častiach okresu pršalo 14. mája, okolie Topoľčian si muselo počkať na výdatnejší dážď až do 20. mája, keď v priebehu 3 dní spadlo asi 25 mm zrážok. Mnohým poľnohospodárskym kultúram ( hlavne zemiakom a kukurici ) na poliach dážď  veľmi pomohol, pre väčšinu ozimín a cukrovej repe bolo už neskoro. Po počiatočných vysokých teplotách nastalo začiatkom júna dosť výrazné ochladenie. Prejavilo sa to väčším výskytom zrážok, 13. júna dokonca aj s ľadovcom. Ten ale nespravil našťastie väčšie škody. Zostávalo abnormálne chladné počasie, hlavne v noci. V júli pokračovalo podobné chladné počasie so zrážkami, za celý mesiac v okolí mesta spadlo asi 75 mm zrážok. Stav ozimín bol veľmi špatný.

Dvorany nad Nitrou

Asi 30% muselo byť vyoraných a znovu zasiatych jarinou alebo kukuricou. 40% je veľmi slabých, pšenica narástla do výšky azda 30 cm, zrná minimálne, navyše poškodené rôznymi škodcami. Len 20% ozimín vykazoval normálny stav, zvyšných 10% bol nadpriemer. Severnejšie hornatejšie časti okresu na tom boli o poznanie lepšie ako polia na juhu okresu. Z  nedostatku vlahy a kvôli zásahom škodcov sa muselo vyorať asi 50% cukrovej repy. Tá bola znovu zasiata, ale s podobným výsledkom, takže úroda cukrovej repy bola v roku 1931 minimálna. Nedostatok tejto komodity mal súvis aj s vyhorením cukrovaru na konci roku 1929 a tým pádom nižším osevom. So žatvou sa začalo 22. júna, na severe okresu o týždeň neskôr. Stav cukrovej repy a obilnín bol biedny, najlepšie na tom bola kukurica, zemiaky  a tabak. Stav dobytka bol taktiež neuspokojivý. Aj keď dobytok nezasiahli žiadne choroby, hlavne kvôli nedostatku krmív bol stav dobytka podpriemerný. Aj napriek tomu roľníci predávali posledné zvyšky krmiva, aby mali aspoň malý zárobok a samotný dobytok vyháňali na polosuché pasienky a kŕmili iba slamou.

Horné Štitáre

Prejavilo sa to aj na veľkom dobytčom jarmoku konanom 19. júla v Nitre, kam prišlo minimum obchodníkov. Mladé teľatá sa predávali za cenu 3 Koruny na 1 kg živej váhy.  Vládnym nariadením z roku 1928 sa pre okres Topoľčany určil na chov koní ťažký plnokrvník Nonius V. V okrese sa ale nenachádzala žiadna chovná stanica, obyčajní roľníci kvôli chovu nechodili do susedného okresu s kobylami a tak bol chov na dedinách nejednotný a rôznorodo krížený.  Výnimkou bolo iba Thonetovo panstvo vo V.Uherciach, kde sa nachádzal takýto licencovaný  plnokrvník. Ceny dobrých koňov o niečo klesli oproti predchádzajúcim rokom a pohybovali sa v rozmedzí 2000 – 4000 Kčs.  Na chov hovädzieho dobytka bolo určené Simenské plemeno. Najlepší chovný dobytok sa nachádzal na panstve v Horných Obdokovciach. Odbyt mlieka bol zameraný hlavne na väčšie mestá Topoľčany, Nitra, Handlová, ale aj do súkromnej mliekarne Eugena Langa v Žabokrekoch nad Nitrou.  Tam sa denne spracovalo asi 3-4000 litrov mlieka na maslo a syry, ktoré sa vyvážali po celom Československu ale aj do Nemecka. Menšími súkromnými odberateľmi mlieka boli ešte Ján Schlesinger v Tovarníkoch a veľkostatok rodiny Thonet vo Veľkých Uherciach. Ceny masla sa pohybovali priemerne za 20 Korún/kg. 

Zdroj: Archív Topoľčany /Bohuš Sasko – Tribečské múzeum

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore