Connect with us

Príbeh z archívu: Ukradnutý ľad , byt za 500 Korún

Príbeh z archívu

Príbeh z archívu: Ukradnutý ľad , byt za 500 Korún

Staré porekadlo hovorí o tom, ako sa dvaja bijú a tretí zvíťazí. Nie je vždy tak,  príbeh z archívu, ktorý sa odohral v minulom storočí v našom meste , nemá víťaza.

Budova meštianskej školy, pred ňou s najväčšou pravdepodobnosť zmieňovaný bufet a zároveň predajňa školských potrieb Pavla Majbu, kde mu odnášali ľad .

V júni 1931 dostal Ján Manina, hospodársky sluha, za úlohu spraviť poriadok v ľadovni svojho zamestnávateľa Ferdinanda Deutelbauma, z dôvodu navozenia nového ľadu. Po príchode zistil, že zámok z dverí je odomknutý, čo aj náležite oznámil zamestnávateľovi.  Ten už dlhšiu dobu mal podozrenie, že sa mu občas stráca ľad. Prípad by možno ani nemal obžalovaného, keby nebolo všímavého strážnika Jána Kučeru. Ten si 24. júna všimol, pracovníka Jozefa Valacha ( narodený v Tesároch – Kokošová, otec 6 detí ) ako podáva menšie vrece s neznámym obsahom cez plot domu Ferdinanda Deutelbauma na Osuského ulici č.2 ( dnes budova Autobusovej stanice ) mladému 13 – ročnému Jozefovi Čižlákovi.

podpis Jozefa Valacha – zlodeja

Ten vrece odniesol  iba k pár metrov vzdialenému bufetu, kde si ho prevzal Pavol Majba, vlastník bufetu. Strážnikovi to bolo celé podozrivé a tak sa spýtal mladého Čizláka, čo to niesol Majbovi. Ten, ako sa píše v archívnom dokumente  automaticky odpovedal : „Doniesol som mu ľad, čo mu Valach poslal, a to sme už aj viackrát Majbovi urobili, pretože to nie je také nápadné, keď to urobíme my a nie sám Valach.“ Začalo sa tak menšie vyšetrovanie. Bolo jasné, že Valach kradne ľad svojmu zamestnávateľovi za účelom vlastného obohatenia už dlhšiu dobu. Ten ale všetko poprel a dokonca tvrdil, že v uvedený deň mladého Čižláka ani nevidel. Jozef Čižlák tiež už netvrdil čo pôvodne, potvrdil iba, že niesol prázdne vrece do bufetu k Majbovi. Pavol Majba, rodák z Kuzmíc, teraz už bytom v Topoľčanoch na Kláštorskej ulici, ženatý, 4 deti vlastnil menší bufet, ktorý sa nachádzal pred meštianskou školou.  Svoje podnikanie rozšíril aj na obchod so školskými potrebami, ktoré predával v spomínanom bufete. Aj s manželkou tak isto popreli, že by dostávali niekedy vo vreci ľad. Jozef Valach bol pravdepodobne obvinený z krádeže, Deutelbaum vyčíslil škodu na ukradnutom ľade asi na 100 Korún. Ako presne dopadol tento spor nevieme, Valach musel pravdepodobne zaplatiť spomínanú škodu, zamestnanie ale nestratil.

Vieme však, že prípad mal ešte ďalšiu dohru, kde sa pre zmenu žalujúce strany obrátili. Žalobcom bol tentoraz samotný Jozef Valach. Ten už od roku 1922 pracoval u Deutelbauma na majeri v Nemčiciach pri koňoch, taktiež aj ako kočiš. V roku 1928 ho ale zamestnávateľ preložil do Topoľčian, kde sa mal pri zväčšujúcom sa automobilizme vyučiť za šoféra. Jozef Valach sa tak nasťahoval do svojho menšieho domčeka na Rašínovej ulici ( za železnicou ). Z domu musel ale vyhodiť nájomníka, ktorý mu platil 1600 Korún ročne a ešte mu musel odpustiť 400 Korún, aby vôbec z domu odišiel. Deutelbaum mu ale na obytné  dával iba 400 Korún ročne. Po prevalení aféry s krádežou ľadu bol ale Valach preložený späť do Nemčíc. Takto za spomínané dva roky, ktoré Valach strávil v Topoľčanoch, žiadal od Ferdinanda Deutelbauma doplatiť sumu 2800 Korún. Bol to rozdiel, ktorý by dostal od nájomníka za 2 roky aj so 400 Korunami za vysťahovanie. Boli povolaní 2 znalci, ktorí ale odhadli cenu bytu na 400 resp. 500 Korún. Okresný súd vzal do úvahy vyššiu sumu, ktorú ohodnotil Štefan Halász, ktorý bol aj súdnym znalcom na súde pre hospodársky odbor. Ferdinandovi Deutelbaumovi tak bola uložená povinnosť zaplatiť Jozefovi Valachovi rozdiel za 2 roky, ktorý robil 200 Korún. Nikto tak z celkového sporu nevyšiel víťazne.

zdroj text : Archív Topoľčany/foto : Tríbečské múzeum /Bohuš Sasko

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore