Connect with us

Príbeh z archívu – Vražda v Kúpeľnej ulici v Topoľčanoch

Príbeh z archívu

Príbeh z archívu – Vražda v Kúpeľnej ulici v Topoľčanoch

 

V hlavných úlohách:

Fridrichová Mária- narodená v Sirači ( dnes Chorvátsko ),matka 3 detí, partnerka Imricha Rybanského, Hlavička Rudolf- narodený v Ješkovej Vsi, slobodný, učeň Imricha Rybanského, Rybanský Jozef- narodený v Topoľčanoch, nahluchlý, vdovec, otec Imricha Rybanského.

10.decembra 1927 ráno 8.30 zazvonil telefón na četníckej stanici v Topoľčanoch. Telefón prevzal strážmajster Streibl a bolo mu oznámené, že v Kúpeľnej ulici č.4 (v súčasnosti schody pri Modráku)

mapa mesta  z roku 1925 / Kupelna ulica 

spáchal zastrelením samovraždu Imrich Rybanský, debnársky majster. Na miesto sa okamžite vybral spolu so strážmajstrami Václavom Kopřivom a Karlom Karlíkom. V neuzamknutej miestnosti našli mŕtvolu muža ležiaceho na chrbte, bosého, na sebe mal spodky a košeľu. Pod hlavou veľká kaluž krvi, vedľa hlavy pri ľavom ramene zakrvavený revolver. Už z kratšieho ohliadnutia mŕtvoly bolo jasné, že nejde o samovraždu. Nasvedčovala tomu poloha tela, ale hlavne rany na temene hlavy. Muselo sa rozbehnúť vyšetrovanie s cieľom zaistiť páchateľa. Po obhliadke tela súdnym lekárom, ktorý potvrdil cudzie zavinenie, sa začalo s domovou prehliadkou s cieľom nájsť vražedný nástroj. Na pôjde pod slamou sa našiel zakrvavený vankúš, v menšej dielni na dvore sekera s krvavými škvrnami. Zavraždený Imrich Rybanský bol známy v širšom okolí svojou povahou. Mal veľmi rád alkohol, kvôli ktorému sa rozviedol so svojou prvou ženou. O rodinu sa nestaral, všetky zarobené peniaze utopil v alkohole, najčastejšie vysedával v krčme Gejza Macháča. Výsluch viedol okresný četnícky veliteľ František Břečka. Z výpovede Márie Friedrichovej: „Manžel sa vrátil domov opitý 01. 30 v noci a vyhnal ma aj s deťmi do kuchyne. Nepočula som žiadnu ranu, o smrti nič neviem.“

Jozef Rybanský priznal, že so synom nežili v zhode, ten sa mu viackrát vyhrážal smrťou, a tak sa radšej pred ním uzamykal večer vo svojej izbe. O smrti nevedel nič, ráno po prebudení sa stretol s Máriou v kuchyni, ktorá sa išla pozrieť na svojho druha. Vrátila sa s plačom a slovami, že ten sa zastrelil. Následne šiel osobne za starostom Ignácom Žákom, kde mu oznámil smrť svojho syna. Neprejavil žiadnu ľútosť nad stratou syna, skôr bolo na ňom badať uspokojenie, že bude pokoj.

Na radu prišiel učeň Rudolf Hlavička. 2 roky sa učil u majstra, potom žil u rodičov, ale v septembri sa znovu vrátil k doučeniu remesla. O smrti taktiež nič nevedel, do izby s mŕtvym ho ráno poslal Jozef Rybanský, aby vedel čo sa stalo. Jeho osobná prehliadka ale zistila množstvo krvavých menších škvŕn na šatách. Následne zmenil svoju 1. výpoveď a priznal sa k vražde svojho majstra. Vedel o zlých pomeroch v rodine, sama Mária sa mu mnohokrát sťažovala, čo má za život a tak sa spolu dohovorili o odstránení jej partnera. V dielni vraj našiel revolver s nábojmi, ktorý si zobral a schoval. Večer 9. decembra sa všetci traja, keď bol majster v krčme, stretli v kuchyni, o vražde ale nepadlo ani slovo. Ráno za ním prišla majstrová a dožadovala sa nejakého činu. Obliekol sa, išiel do izby majstra, ktorý ešte spal a schoval sa do tmavého kúta za skriňu. Keď sa majster zobudil a sadol si na nočník, aby sa vymočil, pristúpil k nemu a strelil ho do úst. Revolver hodil naňho a šiel sa umyť, krvavý vankúš schoval na pôjd. V hlave mu hučalo a nevedel poriadne, čo robí. Popieral lásku a pohlavný život s Máriou Fridrichovou. Stále ale výpoveď celkom nesedela s obhliadkou mŕtvoly, až pri ďalšom vypočutí priznal, že revolver kúpil od Márie Hanovej z Nemčíc za 40 Korún. Ráno išiel do izby majstra s cieľom ho zabiť. Vzal so sebou aj sekeru, ktorou najprv majstra uderil. Keď ten padol na zem, strelil ho do úst a asi z pomsty mu zasadil ešte viac rán sekerou do hlavy. Snažil sa zakryť stopy vraždy, porisko sekery hodil do ohňa a nasadil nové. Samotnú hlavu sekery utrel do handry. Po tejto výpovedi svoju účasť na vražde nezapierala ani majstrová. Dokonca povedala, že Rudolf Hlavička 7 dní dozadu raz v noci, keď bol majster zase opitý a tvrdo spal, prišiel k nim do izby a chcel čin spáchať. Vtedy ho ale ešte poslala preč so slovami, že by sa na to nemohla pozerať. Poslednou kvapkou bolo ale opätovné požičanie 2500 Korún na alkohol.

Priznala, že dovolila učňovi odstrániť partnera, priamo sa ale vraždy nezúčastnila. Na dlaniach mŕtveho sa nachádzali aj jej vlasy, tie ale podľa jej tvrdenia s tam dostali až po vražde, keďže sa na tom mieste česávala a vlasy sa nalepili na ruky až po smrti. Na žiadnych jej šatách neboli nájdené stopy krvi. Všetci traja tak boli zatknutí a dodaní na súd v Topoľčanoch. Žiaľ, ako skončil tento smutný príbeh, už nevieme, ako boli odsúdení, spisy z archívu už nepíšu.

 

-Bohuš Sasko/ zdroj spisu: archív Topoľčany / foto: Tríbečské múzeum TO 

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore