Connect with us

Starý cintorín, chudobinec i macesovňa

Príbeh z archívu

Starý cintorín, chudobinec i macesovňa

Dejiny mesta Topoľčany sú úzko späté  s dejinami židovskej náboženskej obce.

 Asi prvá zmienka o topoľčianskych židoch je z roku 1649, keď päť židov dostalo právo vyberať mýto. Kde sa na území mesta začali pochovávať prví židia s určitosťou nevieme. Je  pravdepodobné, že to bolo na mieste starého cintorína, ktorý už stál v 1. polovici 19. stor.  V jeho okolí sa nachádzalo viacero budov, ktoré patrili židovskej náboženskej obci. Najstaršou budovou bol židovský chudobinec.  Dal ho postaviť Ignác Weimann, krátko po ukončení 1. svetovej vojny, na rohu Masarykovej a Poľnej ulice ( dnes Stummerovej a Adámiho ulice ).


Abrahám Weiss, posledný rabín židovskej obce v Topoľčanoch

Budova slúžila pre prestarlých židov. Pre tie potreby tu bolo zriadených 15 izieb. Okrem nich tu bola zriadená kuchyňa, väčšia jedáleň a modlitebňa. Z vďaky bola nad vchodom umiestnená tabuľa venovaná Ignácovi Weimannovi a jeho manželke Regine. Budova dodnes  stojí.

 Ďalšou budovou bola židovská ľudová kuchyňa. Náboženská obec zaslala žiadosť o jej stavbu v máji 1926. Mala slúžiť pre všetkých chudobných občanov mesta, ktorí sa tu mohli zadarmo najesť. Bola to menšia jednopodlažná budova rozmerov približne 15x8m, vnútri sa nachádzala len menšia jedáleň, vývarovňa a sklad potravín. Nachádzala sa vedľa skladov Ľudovíta Schröttera. Aj keď sa tu varilo už skôr, oficiálne do užívania bola daná až v novembri 1931. Staviteľom bol Eduard Bothe. Mesto ročne prispievalo sumou 1500 Kč na chod jedálne. Keďže počet stravujúcich narastal, židovská obec požiadala o navýšenie príspevku na 4000 Kč. Mesto aj z príčin, že sa tu stravuje zo 70 ľudí asi polovica ľudí rím.-kat. vyznania, príspevok schválilo.

Na opačnej strane židovského cintorína na Mudroňovej ulici ( Československej armády ) sa nachádzala židovská macesovňa. Výstavba bola ukončená približne za pol roka 1.decembra 1929. Stavbu viedol Eugen Skopecz. V budove sa nachádzala samotná pracovňa vedľa ktorej boli pece, baliarne a sklad hotových macesov. 2 menšie miestnosti slúžili na sklad a osev múky. Pracovalo sa tu iba sezónne, zamestnávala  asi 40 robotníkov. Na menšom nádvorí sa nachádzali ešte jatky na hydinu.

poloha márnice /vľavo/, židovského chudobinca a ľudovej kuchyne

V roku 1930 boli dláždené chodníky na Masarykovej ulici. ( Aj kvôli tajomníkovi Komunistickej strany v Topoľčanoch Františkovi Vaculíkovi došlo počas stavebných úprav samotnej cesty k menšiemu štrajku asi 60 robotníkov, ktorí odmietli pracovať za mzdu 1,40 Kč na hodinu ).  Počas úprav cesty pri židovskom cintoríne došlo k vykopaniu viacerých ľudských pozostatkov.

 Niektoré najstaršie hroby sa zrejme nachádzali aj za múrom cintorína. Samotný židovský cintorín svojím múrom zasahoval do chodníka, chodci nemali veľa priestoru, keď prechádzali popri ňom. Mesto sa aj snažilo o posunutie múru, narazilo ale na odpor židovskej obce. Situácia sa zmenila o 9 rokov za Slovenského štátu, keď mesto opäť vydalo požiadavku na stavbu nového múru, ktorý by už nebránil premávke.  Na obecný úrad prišli 4 ponuky ( Štefan Bilik, Rudolf Medek, František Polanský a firma Technosta ), víťazne vyšla ponuka Františka Polanského, ktorý nový múr postavil za  sumu 18 925 Ks. Vojnové udalosti mali však rýchly spád, cintorín bol čiastočne poničený, koncom 50-tych rokoch  na jeho mieste začali stavať bytovky a zbúraná bola aj stará márnica, ktorá stála na rohu cintorína. Na novom cintoríne, ktorý ešte môžeme vidieť na dnešnej Krušovskej ulici, sa začalo pochovávať až od začiatku 20.stor.

Mgr. Bohuš Sasko, Tribečské múzeum v Topoľčanoch, zdroj : archív Topoľčany, Büchler, R. : Židovská náboženská obec v Topoľčanoch

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore