Connect with us

Príbeh z archívu: Skončili pod kolesami vlaku. Dobrovoľne

Príbeh z archívu

Príbeh z archívu: Skončili pod kolesami vlaku. Dobrovoľne

Krušovce.  Ani Topoľčanom sa nevyhýbali občasné smutné udalosti ako sú samovraždy. Pozrime sa na udalosti, ktoré sa odohrali v lete 1930. Ide o dva prípady samovraždy, zhodou okolností veľmi krátko po sebe, skokom pod idúci vlak neďaleko zastávky Krušovce. Prvý prípad sa odohral 20. júla 1930. Od rána pri lokalite Hrad pásol kravy 11-ročný Janko Gál. Všimol si neznámeho staršieho muža, ktorý chodil okolo železničnej trate. Aj sa ho pýtal, kto je a kam ide, ten si ale stále hovoril potichu iba sám pre seba.

mapa 1.ČSR s miestami nehôd  

Nestihol zabrzdiť

Neznámy sa v okolí Hradu zdržal až do 15.00 h, stretol ho tu aj Ján Karvay, keď sa mu s konským povozom musel vyhýbať uprostred cesty. Potom sa pomaly pobral po trati smerom na Krušovce. Tam ho krátko po štvrtej stretla manželka železničného strážnika Mária Bizoňová. Od Bošian sa v tej chvíli blížil vlak, neznámy človek ustúpil z trate až na výstrahu pískaním od rušňovodiča. Muž ešte prehovoril k M. Bizoňovej, pýtal sa jej, či tiež pasie kravičku a pokračoval pomaly ďalej. Na výstrahu o blížiacom sa ďalšom vlaku neodpovedal.Došiel k miestu za železničným mostom cez Bebravu. Tu ho o 16.19 h dostihol vlak z Topoľčian. Strojvodca Ondrej Rumplík ho kvôli zákrute spozoroval na veľmi krátku vzdialenosť. Výstraha ani okamžité brzdenie nepomohli.

Identifikovali ho až po pohrebe

Muža odhodilo po náraze z trati. Už mu nebolo pomoci. Privolaný doktor Karol Berger konštatoval smrť. Zlomený mal 2. a 3. krčný stavec, spodnú čeľusť a ľavú ruku, pomliaždený pravý kolenný kĺb. Pri osobnej prehliadke bola nájdená modlitebná knižka, 2 hlavičky od fajky, žemľa, cibuľa, 3 jabĺčka a 75 halierov v minciach. Doklady nemal mŕtvy žiadne. Na sebe mal bielu košeľu, čierne, už značne vyblednuté nohavice, kabát tmavšej kaki farby, tmavý klobúk. Bol vyfotografovaný a zobrali sa mu odtlačky prstov. Nasledujúci deň bol pochovaný na cintoríne v Krušovciach. Na základe fotografií sa napokon podarilo mŕtveho identifikovať. Išlo o Štefana .. XX .. z Veľkého Klíža, narodeného v roku 1858 v Ješkovej Vsi. Manželka Anna tvrdila, že jej manžel bol poslednú dobu slabomyseľný, aj sa snažili spolu so synmi o jeho umiestnenie v ústave, čo jej bolo ale zamietnuté, keďže sa nepovažoval za nebezpečného pre okolie.

Skočila pod vozeň

Druhý prípad sa odohral o necelé dva mesiace neskôr, neďaleko od miesta prvej nehody.

Skoro ráno 13. septembra sa mladá žena prechádzala pri strážnom domčeku na Hrade po koľajisku. Keď to uvidel strážnik Rudolf Fico, okamžite ju vyzval, aby opustila železničnú trať. Žena v mieste, kde koľajnice pretínajú cestu, zišla z trate na hradskú, po asi 50-tich prejdených metrov však prebehla cez pole späť na trať. V tom momente tadiaľ prechádzal vlak z Topoľčian do Bánoviec nad Bebravou. Strojvodca vlaku Oskar Šolar dal výstražné znamenie, žena sa vyhla lokomotíve, ale vzápätí sa vrhla pod vozne za rušňom. Svedkom bol aj Florián Síleš z Krušoviec, ktorý stál neďaleko nešťastia. Smrť nastala okamžite, hlava bola skoro úplne oddelená od tela, tvár čiastočne zdeformovaná, koleno a holenná kosť ľavej nohy rozdrtené. Privolaný četníci mali v tomto prípade ľahšiu prácu ohľadom identifikácie, v malej kabelke sa našiel kúsok papiera s maďarským textom. Stálo na ňom jej meno ( Zuzana .. YY .. ) s tým, aby bol upovedomený Jozef Jamrich z Topoľčian. Ten sa aj zakrátko dostavil, išlo o holiča, ktorý vykonával svoju živnosť od júna 1927 a Zuzana …. , nar. v Rimavskej Sobote u neho pomáhala. Vypovedal, že deň predtým obdržala telegram z Tornale, kde žila jej matka, v ktorom stálo, že je ťažko chorá a žiadala, aby za ňou prišla. Podľa svedka bola jeho pomocníčka po prečítaní telegramu veľmi rozrušená. Na večernej prechádzke s priateľkou Jozefínou Uhlárikovou sa jej zdôverila, že ak by jej matka zomrela, tiež nebude mať dôvod žiť. Večer pred spaním si ešte vypýtala pohár vody od manželky svojho zamestnávateľa a pobrala sa spať. Kedy ale odišla z domu nikto nevedel. V izbe zanechala tri listy. Jeden určený J. Jamrichovi, v ktorom mu oznamuje sebevražedný úmysel a výčitku, že ju nechcel pustiť za matkou. Ďalším sa rozlúčila s jeho manželkou a posledným s kamarátkami Jozefínou a Ilonou, ktoré boli taktiež zamestnané u Jamricha. Zároveň im zanechala svoje šaty a šperky. Jej telo bolo prenesené tiež na cintorín v Krušovciach, kde bola vo veku 22 rokov pochovaná.

 

Text/foto/zdroj: Bohuš Sasko, Tribečské múzeum v Topoľčanoch, archív Topoľčany

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore