Connect with us

Sťažnosti strážnikov

Príbeh z archívu

Sťažnosti strážnikov

Pokračujeme ďalším príbehom, ktorý je zachovaný v archívnom spise. Zisťujeme, že doba minulá, nebola až tak odlišná od tej dnešnej.  Príbeh tentokrát zachytáva četnícku stanicu v Topoľčanoch a správanie sa jej zamestnancov.

Veliteľstvo četníckej stanice sídlilo počas 1. ČSR v Topoľčanoch na Benešovej ulici dnešná Ulica   17. novembra, od 1. decembra 1929 na Tovarníckej ulici, neskôr na Kominárskej ulici, kde je dnes sčasti  Námestie Ľ. Štúra a posledný záznam píše sídlo stanice  na Mudroňovej ulici, čo je dnes ČSA.

zdroj:archív 

Služba mestských strážnikov určite nie je a nebola  jednoduchá. Počas výkonu služby, ako určovali nariadenia, museli  strážnici konať nestranne a spravodlivo.  Chovať sa a to  aj mimo službu tak, aby neboli poškodzované služobné záujmy a dobrá povesť obecnej polície.  Nie všetci sa  riadili týmito nariadeniami, voči mnohým sa muselo viesť disciplinárne konanie. 27. júla 1934 si strážnik Antonín Omelka plnil oznamovaciu povinnosť a vyzýval obchodníkov k zatváraniu obchodov. Táto udalosť má   dve úplne rozličné hlásenia.  Z hlásenia strážnika Omelku sa dozvedáme, že o 18.00 hod oslovil miestostarostu Polláka, aby zatvoril obchod. Ten sa na neho osopil, že ešte nie je 18. 00 hod a vždy zatváral obchod 10 min po 18. 00 hod.

Na obecnú radu prišla sťažnosť  miestostarostu Polláka, v ktorej sa píše:   „27. júla prišiel do môjho obchodu strážnik Omelka, zastal pri dverách a hlasne zavelil „zavrieť! Učeň teda stiahol roletu a začal zatvárať. Ja som vyšiel ešte na ulicu a vidím na kostolných hodinách čas 17.55.  Slušne som sa spýtal strážnika, ktorý vychádzal z vedľajšieho obchodu, kto mu dal príkaz chodiť po obchodoch pred 18.00 hod. To sa ale strážnik ohradil, že so mnou sa dohadovať nebude. Keď som za ním volal a ukazoval mu, že je ešte len teraz 2 minúty po zatváracej dobe, neslušným tónom po mne kričal, že so mnou sa nemá o čom rozprávať.“

„Nech ho šľak trafí, dnes aj tak viac ľudí šľak trafuje“

V ďalšom prípade sťažnosť smerovala na strážnika Karola Buryšku.  5. apríla 1934 sa neďaleko píly splašili kone s kočiarom. Tie tryskom bežali do centra mesta, kde pred domom p. Szlamku narazili kočom do železného stĺpa. Koč sa odtrhol, kone bežali ale ďalej. Odtrhnutý koč spolu so zvedavcami, ktorí sa zišli, vytvoril na ceste značnú prekážku. Strážnik Buryška aj napriek tomu, že vedel o nehode, rozprával sa obďaleč s viacerými robotníkmi a nejavil o nehodu záujem.

V septembri 1939 volal výpravca vlakov A. Andel  na četnícku stanicu za účelom pomoci pre jedného raneného. Telefón zdvihol strážnik Dezider Baron. Namiesto pomoci sa ale začal pýtať, či zranený je poistený, či má peniaze a kto to bude platiť. Pri otázke výpravcu, čo s ním má robiť a či ho nechá zomrieť,  D. Baron odpovedal : „Nech ho šľak trafí, dnes aj tak viac ľudí šľak trafuje.“

Všetkým spomínaným strážnikom bolo oznámené prísne pokarhanie, v prípade opakovania sa priestupkov mohlo dôjsť k peňažnému trestu. Zaujímavosťou je, že práve títo traja strážnici dostali zvláštne uznanie a pochvalu za dopadnutie nebezpečných zločincov Michala Stojku z Rybian ( pokus o vraždu a krádež koní v Babindole ) a Jozefa Krajčíka z Bojnej ( väzeň na úteku, nenapraviteľný zločinec).

V maďarskom časopise Nyitra lapok z roku 1930 boli uverejnené informácie o cudzích agentoch v Topoľčanoch, ktorí pod zámienkou obchodu zlákajú mladé dievčatá a unesú ich. Taktiež sa v meste potuluje mnoho prostitútok, tie sa zdržiavajú hlavne v okolí hostincov Heleny Švecovej ( Benešova ul. ), Moniky Halmovej ( Krušovská ul. ). Prebehlo krátke šetrenie, ktoré vyvrátilo správy o únosoch dievčat, zároveň sa ale zistilo, že prostitúcia je problémom. V jednom prípade dokonca rodič ponúkal svoju 15-ročnú dcéru starším pánom. Najhoršie bolo ale asi zistenie, že samotní četníci trávia svoj voľný čas v uvedených podnikoch.

Zdroj spisu: Okresný archív Topoľčany /Bohuš Sasko/-dm-

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore