Connect with us

V každej dobe a čase môže byť problém s nájomníkmi – dom na Pribinovej

Príbeh z archívu

V každej dobe a čase môže byť problém s nájomníkmi – dom na Pribinovej

Ďalší zo zaujímavých príbehov týkajúcich sa súdnych sporov v Topoľčanoch sa odohral v polovici 30-tych rokov. Tentoraz išlo o spor nájomníkov domu s jeho majiteľom na Širokej ulici ( dnes Pribinova ).

Prenesme sa ale v čase ešte o niečo skôr, do leta 1917. 14. augusta vypukol na Arpádovom námestí, na rohu s Kúpeľnou ulicou, požiar. Vzhľadom na silnejší vietor sa rýchlo rozšíril aj na druhú stranu ulice a zhoreli alebo boli poškodené všetky domy až po dnešné námestie M.R. Štefánika.  Podľa kroniky mesta,  350 obyvateľov mesta zostalo bez prístrešia. Ľudia si tak nanovo začali budovať svoje príbytky.

V 30-tych rokoch na začiatku Širokej ulice ( dnes Pribinova ) stál dom advokáta Júliusa Šándora – dnes dom politických strán, ďalej hostinské a obytné priestory Jozefa Hodála,  neskôr patriace židovi Braunovi –  dnes je v daných priestoroch Všeobecná zdravotná poisťovňa.  Ďalej Ružová ulica – dnes T. Vansovej  – jednopodlažný dom Eduarda Liptovského ( rôzne menšie obchody ) a napokon pri námestí budova novopostavenej Americko – Slovenskej banky z roku 1929.

29. mája 1936 odoslal Okresný úrad v  Topoľčanoch Eduardovi Liptovskému oficiálne nariadenie, v ktorom mu bolo oznámené, že do 8 dní od doručenia musí svoj dom zbúrať pre nevyhovujúci technický stav. Aj keď ešte v roku 1931 na dome robil menšie stavebné úpravy, jednu obytnú miestnosť prerobil na obchodnú, Liptovský s tým problém nemal, keďže podnet na búranie dal asi možno aj on sám. Problém sa vyskytol v jeho podnájomníkoch. Jeho dom totiž využívala firma Křenek, židovský obchodník s textíliami Leopold Adler  ( v apríli 1942 zomrel v koncentračnom tábore v Poľsku ) a holič Jozef Némethy. Títo dvaja menovaní ale nechceli o opustení domu ani počuť, dokonca ani keď boli predvolaní pred starostu Ignáca Žáka. Liptovský tak prostredníctvom svojho advokáta Kolomana Bossányho  píše späť Okresnému úradu, kde žiada o pomoc pri ich vysťahovaní úrad. Dal si vypracovať aj stavebný posudok na svoj dom, prácu na posudku robil architekt Theodor Polánsky a jeho brat murársky majster František Polánsky. Múry domu boli robené z pálenej aj surovej tehly.

Citujeme z posudku Polánského,  : „V 1929 roku pri stavbe Americko-Slovenskej banky, ktorá susedí s touto budovou, pohýbala sa pôda pod celou budovou p. Liptovského a tým nastali nebezpečné trhliny na tejto starej budove, ktoré sa časom viac rozširujú a tým hrozí nebezpečenstvo zrútenia, ktoré je podporované otrasmi ťažkých povozov, keďže pôda pod budovou je kyprá. Pivničné múry sú z kameňa, pivnica je zaklenutá valenou klenbou, klenba obzvlášť pod obchodom firmy Křenek a Némethy úplne rozpraskaná, miestami tehly klenby vypadnuté, takže násyp pod podlahou presýpa sa do pivnice.“ Ostatné časti budovy tiež neboli v najlepšom stave, dobrá bola iba strecha, ktorá sa postavila po požiari v roku 1917. Z týchto dôvodov bolo odporúčané zbúranie celej budovy. Liptovský s postupom súhlasil, novú budovu by postavil na vlastné náklady. Keď sa ale o posudku dozvedeli nájomníci, obrátili sa taktiež so žiadosťou a zároveň odvolaním na Okresný úrad. V odvolaní píšu: „My dolupodpísaní sme nájomníci tohto domu už viac rokov a tvrdíme, že stavebný odborník stavebnej komisie, ktorý udal že otázny dom ohrozuje ľudský život, udal zrejmú nepravdu, lebo tento dom môže stáť ešte najmenej jedno storočie bez toho, že by ľudský život ohrozoval.“ Žiadali preskúmanie práce p. Polánského, ktorý podľa nich pracoval iba na objednávku. Okresný úrad, keďže celý dom patril p. Liptovskému a L.Adler s J.Némethym boli iba podnájomníci, im odporučil obrátiť sa so sťažnosťou na civilný súd. Takáto odpoveď sa im ale nepáčila a tak napísali ďalšie odvolanie, ktoré bolo ale podobného charakteru a sťažovali sa, že p. Liptovský sa ich chce zbaviť ako nájomníkov. Sťažnosť sa napokon dostala až na Krajinský úrad v Bratislave, ktorý ale taktiež zamietol sťažnosť s tým, že ide o súkromnoprávnu záležitosť. Koncom septembra sa tak k p. Liptovskému dostalo konečné nariadenie o zbúraní jeho domu.

K asanácii sa tak pristúpilo až neskorú jeseň, zbúraná bola iba najohrozenejšia časť domu. Podnájomníci Adler a Némethy boli vysťahovaní. Práce na asanácii viedol znovu p. Polánsky. Kvôli blížiacej sa zime práce museli ustať, okresný úrad napokon povolil odklad búrania až do marca nasledujúceho roku. Keď sa o tom ale dozvedeli už vysťahovaní Adler s Némethym, znovu písali žiadosť na Okresný úrad v Topoľčanoch. Opäť sa posťažovali na p. Liptovského, ktorý sa ich chcel zbaviť aj napriek tomu, že dom bol v dobrom technickom stave, nikoho nemohol ohroziť, aj tak nariadil zbúranie domu. Firme Křenek bolo dovolené zostať v priestoroch až do konečnej asanácie v marci 1937, vo svojej žiadosti zrejme zo závistlivosti doslova uviedli : „Ráčte čím skôr dbať, aby uznesenie slávneho Okresného úradu bolo prevedené, aby dom v Topoľčanoch č.d. 28 bol zbúraný a aby ostatní nemohli v tomto dome naďalej bývať, keďže v zmysle predmetného uznesenia tento dom ohrozuje ľudský život.“  Dom bol zbúraný až nasledujúci rok  na jar a postavený nový , ako ho poznáme z dnešných čias.

Text/foto/zdroj: Bohuš Sasko, Tribečské múzeum Topoľčany, archív Topoľčany

Continue Reading
Môže sa vám páčiť...
Click to comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z Príbeh z archívu

Hore